Hľadá sa zubár

Autor: Marian Letko | 22.2.2011 o 18:25 | Karma článku: 11,34 | Prečítané:  2239x

Dochádzajú nám zubári. Prečo? Veď už môj dedo, ešte keď vo mne videl mladého inteligenta, schopného vyštudovať jadrovú fyziku alebo hoc aj medicínu, vravel: "Maroško, uč sa za zubára, robotu máš istú. Človek má 32 zubov, ale len 2 uši, 2 oči, 1 hlavu, 1 dierku, 1 dzindzik." Nuž, tu dierku a dzindzik som si vymyslel, pointa ostáva. A hoci aj dedo neskôr pochopil, že medicína by bola nad moje sily, stále banoval, že som sa tým zubárom nestal. A ja už teraz viem, že mal recht a ľutujem, že som sa lepšie neučil. Stal by som sa zubárom. Nie takým, socialistickým, ale takým súčasným, kapitalistickým. Robotu by som mal istú a nielen robotu.

I keď je pravda, že ani tí socialistickí sa nemali zle. Jedného takého sme mali prideleného a ako žiaci základnej školy sme k nemu museli chodiť na preventívne prehliadky. Radovi naraz vytrhol 5 zubov a nadžgal mu do huby toľko vaty, že by sa z nej dala spraviť tá stará hrubá vatová menštuačná vložka a v zásade pri pohľade na Radovu hubu to skoro vyzeralo, ako keby ju tam aj mal. A čerstvo použitú. Zuzku, ktorá sa previnila iba tým, že bola od narodenia prehnane precitlivená a revala už len pri pomyslení na zubára, priviazal jej vlastným, až po zadok dlhým, vrkočom o zubárske kreslo. Okrem to, že to bol riadny debil, bol zrejme aj dobrým odborníkom. Síce sa sem tam stalo, že vytrhol nesprávny zdravý zub a boľavý nechal, ale fľaša, bonboniéra a káva mu zázračne otvorili oči a usmernili ruky. Hneď ako sa ponúkla možnosť pracovať sám na seba, bez váhania ju využil a už niekoľko rokov je problém sa k nemu dostať.

Moja dospelácka zubárka bola fajn, hoci určite zavážilo, že bola mamina kamoška. Väčšinou trafila ten správny zub, bohužiaľ,  sa vždy povenovala iba tým boľavým. Zatiaľ sa mi na ostatných hromadil kameň a pod kameňom kazy, ale čo by som pravda chcel, veď bola cez poisťovňu. Keď som po presťahovaní prešiel k ďalšej, súkromnej, len pol roka mi kameň zoškrabávala, aby sa k nejakým zubom vôbec dostala, čo ma vyčerpávalo nielen fyzicky, ale hlavne finančne. Nemôžem na ňu povedať krivého slova, snažila sa, reparovala o dušu spasenú a bola by mi snáď ochotná aj tú telku, čo mala nad kreslom, pustiť, ale platiť 500 Sk len za "vstup do ordinácie" bolo nad moje sily, ale čo by som pravda chcel, veď nebola cez poisťovňu.

Kristínka - hľadám zubárku.

Kristínka je milé, malé, inteligentné dievča s peknými veľkými oníma... tími očami. Vo svojich štrnástich rokoch bola presne ako iné šťavnaté štrnástky, akurát mala okrem toho dve zláštne vlastnosti. Už vtedy vedela, čím chce byť a fascinovala ju krv a nebála sa jej. Keď bolo treba, pomohla (ďakujem Kika a Tebe Zemák tiež) a keď bolo treba ošetriť, zalepiť a pofúkať, urobila, čo mala. Keď sme raz na Silvestra našli vonku v zime chalana krvavého zbitého na tele i na duši, ujala sa ho a ošetrila. Začala študovať medicínu a raz, keď si potrebovala pichnúť, oslovila ma, či môže. Kto by odolal?  Vraj len jedna injekcia. Doniesla plnú igelitku všeljakých pakšamentov a mne došlo, že mi to len tak ľahko neprejde. Krátke bodnutie do prsta. Netrafená žila na jednej ruke, trafená na druhej. Injekcia do zadku bola už len malá čerešnička na torte.

Kristínka, čakám Ťa. Vraj študuješ a bude z Teba zubárka. Neutekaj do zahraničia, vráť sa z tých Košíc späť. Zubárov je málo, bez roboty nezostaneš. Otvor si prax a daj mi zľavu. Pri mojich zuboch budeš mať prácu zabezpečenú na dlhé roky a ver, že Ťa tu potrebujú viacerí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?