O gastronómii,osobnosti a dobrých mravoch

Autor: Marian Letko | 21.3.2012 o 19:05 | Karma článku: 8,78 | Prečítané:  1241x

"Gastronómia je o osobnosti človeka," povedal v telke istý známy kuchár, na obrovský pizzový tanier naložil kúsoček mäska, hodil na to kapustný list, s ktorým by si náš zajac poradil na dvakrát, namlel na to korenie a zalial akýmsi dresingom, pohladkal si bruško a ťažko si povzdychol, že na Slovensku nie je reštaurácia s Michelinskou hviezdou a že naši bratia Česi majú dve...

Niečo na tom bude. Keby dal také čosi na stôl mne, tak moja osobnosť by sa pravdepodobne prudko zmenila z tichej vody na rozbúrenú rieku a keby som za také niečo dostal ešte aj účet, tak by moja osobnosť pravdepodobne pripomínala minuloročný besniaci živel valiaci sa cez Handlovú a Prievidzu...

Nuž, je pravda, že Čechom sa dajú závidieť mnohé veci - národný hokejový tím, pivo, Prahu alebo Mňágu a Ždorp, ale reštaurácia s Michelinovskou hviezdou je fakt to posledné, čo by som im závidel. Človek, ktorý vymyslel toto hodnotenie, musel byť buď recesista alebo sadista. Áno, ja viem, do hodnotenia sa zarátava aj čistota hajzlíkov a osobnosť kuchára, ale kuchár, ktorý je schopný pripraviť pre človeka jedlo, ktoré bez okuliarov na tanieri skoro ani nevidno, nie je osobnosť, ale duševný mrzák.

Načo je komu jedlo, ktoré síce vonia ako kvapky vody odrážajúce sa od kameňov pod Niagarskými vodopádmi, chutí ako ryba s nádychom jahňacieho mäsa prešpikovaného orestovanými artičokmi, keď v skutočnosti sú to býčie gule, hoci podľa veľkosti by človek tipoval, že tentokrát prehral toreádor a nie je to možné na tanieri nájsť?

A tak je moja gastronomická osobnosť najšťastnejšia v čínskej reštaurácii. Je pravda, že z troch polievok sa dá jesť len jedna, že 18 rôznych jedál chutí rovnako a ďalšie tri sú slíže, ale keď si objednám tofu, tak to tofu tam je a je ho tam dosť, keď si dám kačicu, tak dostanem 5 veľkých plátkov mäsa a vždy s takou veľkou kopou ryže, že je problém jedlo načať tak, aby sa celá kopa nezosypala z taniera na stôl.

O dobrých mravoch...

Na Duchonke sa kedysi dalo kempovať a dalo sa tam aj kúpať. Dnes sa dá na Duchonke kempovať a dá sa tam aj kúpať. Pravda, kúpať sa tam môžete len v prípade, keď vám neprekážajú črevné problémy a svrbiace vyrážky. Z Duchonky si pamätám dve veci. Tam som videl svojho prvého utopenca. Nemyslím teraz nakladanú safaládku v octovom náleve s cibuľkou, ale takého skutočného, živého, poctivého utopenca.... Ďalšia vec, ktorú si pamätám, je pohlavok, ktorý som schytal od Hlavy rodiny, keď som pozeral jednému kempujúcemu pánovi do taniera, na ktorom sa skvelo v tých časch typické kempovacie jedlo lančmít s varenými zemiakmi. Hlava rodiny mi klepla po hlave a povedala: "Nepatrí sa cudzím ľuďom pozerať do taniera."

Tuto vo vedľajšej dedine je zámoček. Patrí majstrovi kuchárovi, ktorý varil aj pre jedného starého uja, takže to asi ozaj bude majster, lebo starému ujovi nemôže variť len tak hocikto. V tom zámočku raz bola A. s partiou na obede. Čašníci im vzali kabáty, odsunuli stoličky, pomohli usadiť, uviazali podbradníky. Postavili sa za nimi, ruky dali za chrbát a sledovali, či ešte jedia, či už majú zjedené...

Doba sa zmenila, kedysi sa ľuďom nepatrilo pozerať do tanierov, dnes sú ľudia za to ochotní platiť nemalé peniaze...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?