Vrtieť chvostom...

Autor: Marian Letko | 15.12.2013 o 13:05 | Karma článku: 8,75 | Prečítané:  1127x

Jeden by neveril, čo všetko dokážu vedci skúmať. Tak napríklad nedávno skupina talianskych vedcov zistila, že keď pes vrtí chvostom mierne vpravo, teší sa. Keď mierne vľavo, je podráždený. So susedom sme sa podujali overiť si to. Dopadlo to neúspechom, ak nie rovno tragicky...

K dispozícii sme mali štyroch psov. Nášho sibírskeho huskyho, pitbullteriéra susedovho kamaráta, susedovho hovawarta a jedného orecha.

Skúmanie nášho huskyho dopadlo relatívne dobre. Nič sme síce nezistili, ale aspoň sa nikomu nič nestalo. Husky je pekný, priateľský a hravý pes. Nie je nebezpečný a aj zlodeja a najväčšieho hajzla dokáže vyhlásiť za svojho kamaráta. Čakali sme teda, že budeme mať šancu vidieť mierne vpravo vrtiaci sa chvost, ale prerátali sme sa. Hneď ako začul Beny vrznúť bráničku, v momente po nás vyštartoval, zaprel sa zadnými nohami o zem a prednými labami doskákal a zasvinil susedovu novú značkovú bundu. Chceli sme ho za to vytrestať, ale on to poňal ako hru na naháňačku a lietal po dvore hore dolu, až kým sa úplne neunavil. Následne sa nám zvalil pod nohy a nedokázal zdvihnúť ani len hlavu, nieto ešte aby vrtel chvostom. Sadli sme si k pivu a dali sme sa rozoberať prvý neúspech...

Po niekoľkých pivách a rovnakom počte borovičiek nám napadlo, že dozrel čas na skúmanie pitbullteriéra. Jeho majiteľovi sme sa nemohli dovolať, ale sused povedal, že sa obídeme aj bez neho. Prišli sme teda pred zamknutú bráničku a začali zvoniť, ako sme sa neskôr dozvedeli, na pokazený zvonček. "Nevadí", povedal sused, kľúč mávajú zvnútra.

Pitbullteriér je hnusný pes, síce o niečo krajší ako čivava, ale napriek tomu hnusný. Okrem toho nevie, že nomálne zviera, keď zacíti chlast, by malo prchať. On sa rozhodol, že prchať nebude, naopak, že zaútočí... Vstúpili sme teda do dvora a pitbullteriér sa zachoval presne ako náš husky. Vyletel spoza rohu, zasvinil už aj tak dosť zasvinenú susedovu novú značkovú bundu, navyše mu do nej ešte aj zahryzol a potom sa pustil do jeho ruky. Sused sa otriasol a druhou rukou sa oprel o fungujúci zvonček pri dverách. Z domu vyšiel jeho kamarát a skôr než pes stačil susedovi odhryznuť pol ruky, podarilo sa mu ho upokojiť. "Dnes toho moc nevyskúmame" povedal sused a pobral sa domov, pričom zanechával za sebou na bielom snehu červenú čiaru. Asi od kečupu...

Bez úrazu dopadlo skúmanie jeho hovawarta. Hovawart je opäť pekné plemeno, o existencii ktorého som nemal až do tohto leta najmenšie tušenie. "To bude v pohode, ten je náš" povedal sused a obliekol si svoju novú značkovú bundu, ktorá v tej chvíli bola síce nová a značková, rozhodne tak však v nijakom prípade nevyzerala. Vyzerala presne tak, ako má vyzerať bunda, v ktorej sa chystáte skúmať, do ktorej strany vrtí chvostom pitbullteriér...

Až tak v pohode to zasa nebolo. Skúmaný hovawart bol ešte šteňa a chvostom točil, ako keby mal na zadku namontovaný ventilátor. Zistiť, do ktorej strany ním vrtel, bolo takmer nemožné. Zametal ním chodník ako mnísi, ktorí nechcú zašliapnuť hmyz, akurát, že mnísi zametajú pred sebou a tento pes to robil opačne. Najprv prešiel, potom pozametal. Behal, lietal a skákal, očividne sa tešil z našej prítomnosti.
"Doľava," skonštatoval sused, čím bez všetkých pochybností poprel zistenia talianskych vedcov. "Môže to však byť spôsobené aj tým, že je kúpený v Maďarsku a možno len tej reportáži nerozumel, a teda nevie, do ktorej strany má správne vrtieť," snažil sa zachrániť situáciu. Chvíľu sme ešte rozoberali, ako by sa k problému vrtenia chvostov postavili psy bulharské a nakoniec sme sa vybrali pozrieť orecha, posledného psa, ktorého sme mali k dispozícii.

Orech bola vlastne fenka. Poslúchala lepšie ako všetky doterajšie psy. Bola už staršia a celkom pokojná. Ideálny objekt. Mala iba jeden charakterový nedostatok. Nemala rada cigáňov na bicykli. Keďže to ale nikto z nás nepovažoval za zásadný problém, mohli sme začať. V tej chvíli sa však akurát zo zátačky vynoril, ako inak, cigáň na bicykli. Orech zavetril a začal vrtieť chvostom doprava, čo bolo značne prekvapujúce. "Nevravela si, že nemá rada cigáňov? Mal by vrtieť vľavo. Teraz to vyzerá, ako keby sa tešil.
"Veď sa aj teší. Cíti jedlo" povedala M. a zľahka pootvorila bráničku...

"Počujte, mládenci, tie psy ste mali pozorovať spredu alebo zozadu?" spýtala sa M. čím ma priviedla do rozpakov a suseda do stavu mierne chaotického nasratia. Chaotického preto, lebo sa nijako nevedel rozhodnúť či má byť nasraný na seba, mňa, Talianov, alebo rovno na tie blbé psy. "Ty debil, ideme domov, toto nemá zmysel," rozhodol sa nakoniec a pozrel sa na mňa.

Do najbližšieho kontajnera hodil svoju novú, značkovú, roztrhanú bundu. Tento rok ju už potrebovať nebude. Od Ježiška si vypýta novú, neznačkovú, lacnejšiu. Pozná ešte niekoľko majiteľov psov. Výskum ho zaujal a chce v ňom pokračovať. Usúdil, že keď takéto niečo skúmajú svetové vedecké kapacity, musí to byť pre existenciu ľustva nesmierne dôležité. Tak prečo by sa nemohol podieľať na záchrane sveta aj on? Hodlám sa k nemu pridať. Veď veda a výskum sú také vzrušujúce...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?