Prvou knihou, ktorú som v živote nedočítal, i napriek jej nespochybniteľnému komerčnému úspechu a niekoľkým obdivným článkom tu na blogu, bola Tajomstvo (Rhonda Byrne). Týmto sa ospravedlňujem ľuďom, ktorí nám ju podarovali a odkazujem im, že napriek tomu ich máme radi a radi by sme sa s nimi stretli.
Tá kniha sa tvárila ako motivačná, ale obsah bol čistá sci-fi. Skončil som pri kapitole, v ktorej sa ma autor snažil presvedčiť, že netreba chodiť do práce, stačí, keď si budem vizualizovať, ako mi SPP, SE a iní ďasi prestanú posielať "složenky, krávy zelené", naopak, začnú mi posielať peniaze na môj účet. Zdalo sa mi to značne nepravdepodobné a tak čakám na inú knihu...
A tu sa práve dostávam k tomu slovenskému motivátorovi. Už jeho meno ho predurčuje na konanie v prospech ľudí. Veď uznajte, človeku, ktorý sa volá Dobroslav, nič iné ani nezostáva. Nomen omen. Doteraz mal veľa práce, ale dúfam, že sa to zmení. Ak by ho posadili na pár rokov na miestečko, na ktorom bude mať veľa času, mohol by tú knihu napísať. Bolo by to zaujímavé čítanie. Také zo života.
Ostatní motivátori a spisovatelia motivačných kníh nám iba jemne načrtnú cestu, ale cieľ nám neukážu. Dobroslav je iný. Ten nám hneď ukázal, ako sa to robí. Ukázal nám, ako sa dá na Slovensku urobiť aj vec nemožná. Ešte mi napadá, že sme tu už mali aj ďalších výkukov. Jeden chcel tuším robiť z vody Coca-colu a druhý zo Slovenska Švajčiarsko, ale len tento jeden urobil nemožné. Lebo Bohu a Dobroslavovi nie je nič nemožné...