XY sa v Našej ulici objavil nečakane a je tu už rok. Nikto nevie, odkiaľ prišiel, zrazu tu však bol a začal obyčajným ručným kladivom búrať starý dom v susedstve. Každú sobotu ráno, keď idem z obchodu, on ide na pivo. Každú sobotu, keď ja robím okolo domu, on 3- až 4-krát denne prechádza okolo nás a ide na pivo. Každú sobotu večer, keď upratujem náradie, on ide, ako inak, na pivo. V zásade je častejšie na pive, ako je ho vidno s tým kladivom. Možno preto je tu tak dlho...
Nedávno som sa prevesený cez plot rozprával s R. On je úplný opak XY. Na Našej ulici sa nezjavil len tak, býva tu už dávno. Jeho prioritou je rodina a práca. Aspoň sa to tak javí a asi to tak aj bude. Kedykoľvek sa ho snažím zavolať na jedno čapované, má buď prácu alebo sa venuje rodine, alebo prípadne má prácu a aj sa súčasne venuje rodine...
Vtedy som ho na čapáka nevolal. Riešili sme naše plány do veľmi krátkej budúcnosti. Okolo išiel XY a pridal sa k debate.
"Potreboval by som dorobiť plot, ale asi mi nevystačia peniaze," vravím.
"Chcel by som dokončiť dom, ale už na to nemám" povedal R.
"Dal by som si pivo, ale už som prepil všetky peniaze, čo som mal," povedal XY a smutne sa pobral smerom k búraciemu kladivu...
Život je skutočne otázkou priorít. Smola je len, že väčšinou i tie najmenšie priority závisia od tých nedôležitých peňazí. Alebo ako sa vraví: o peniaze ide vždy až v prvom rade...
