Cynická obluda a ďalší ITečkári, epidemiológovia, ekonómovia. Čo len chcete...

Autor: Marian Letko | 27.5.2020 o 19:19 | Karma článku: 4,41 | Prečítané:  1014x

Za normálnych okolností by sme tu mali začiatkom mája 5 miliónov hokejových trénerov. Ešte pred pár dňami sme tu však mali 5 miliónov epidemiológov, neskôr ekonómov a teraz presne toľko itečkárov...

Za normálnych okolností by sme možno hučali do televízorov a kristovali na našich trénerov, prečo zaradili do prvého útoku hentoho a prečo nepostavil na taký dôležitý zápas o udržanie sa v A skupine hokejových MS do brány tamtoho. Koronavírus to všetko zmenil.

Majstrovstvá sveta v hokeji sa neuskutočnili a transformačný proces prebehol takmer okamžite s príchodom koronavírusu. Zrazu sa všetci tí, ktorí boli pripravení radiť trénerom našej reprezentácie, zmenili na lekárov, epidemiológov, virológov, infektológov a odborníkov na tropickú medicínu a boli naštartovaní na to, aby radili Matovičovi, ako zabrániť nákaze a urážať Krčméryho, Kalavskú, prípadne iné kapacity v odbore, ak im (čuduj sa svete) náhodou nevyjde nejaká predikcia. Zrazu všetci vedeli, čo treba robiť a čo robiť netreba. Polovica do Matoviča hučala, aby kompletne uzavrel krajinu, druhá polovica, naopak, tvrdila, že COVID-19 vlastne ani neexistuje a že ide iba o to, aby si nás očipovali Vogóni, Židojaštery a Špagetové monštrá a mohli nás tak ovládať a možno i zničiť našu vyspelú civilizáciu skôr, než si ju demontujeme sami.

Ešte ani nevychladla prvá mŕtvola, už sa zasa všetci zmenili na odborníkov na ekonomiku. Tá polovica, ktorá tvrdila, že Covid-19 je najväčší hoax všetkých čias, sa neustále čudovala, prečo ešte stále nie sú otvorené všetky prevádzky a firmy. Tí, ktorí si opatrne mysleli, že existuje, stále nemohli pochopiť, prečo je otvorené niečo iné a nie to, čo si mysleli, že by otvorené malo byť. A tí vyľakanejší sa čudovali, prečo je toho otvoreného až tak veľa, keď tu môžeme všetci pokapať ako myši po Ratimore. Polovica tvrdila, že padneme na hubu, keď ekonomiku neotvoríme, a druhá zasa opačne, keď ju otvoríme. A všetci mali tak nejako pravdu. Každý síce tú svoju, ale napriek tomu pravdu. 

Odborníci a IT špecialisti sa vyrojili minulý týždeň, keď mala začať fungovať aplikácia na domácu e-karanténu, ktorej pravdepodobné zapnutie nahlásil Matovič na piatok o 15.00. Cynická obluda, ktorá prevádzkuje jednu appku, ktorej jedinou úlohou je zobrazovať stupídne vtipy, napísala článok, v ktorom  sa pasovala za odborníka na vytváranie štátnych bezpečnostných aplikácií a na fungovanie Google a Apple. Vysvetlila, ako si predstavuje, že prebiehal celý proces vývoja aplikácie. Dokonca ju dokázala rovno celú spochybniť. Nevadí, že nakoniec bolo všetko inak, ale mohlo to tak byť. V zásade úloha bola splnená, Matovič dodrbaný, zadanie odfajnuté. Ľudia si prečítali, ponadávali. Ďalší článok, omnoho rozumnejší a fundovanejší, ktorý napísal pán vedec Dr. Ing. Robert Mistrík a v ktorom celú situáciu vysvetľoval a objasňoval, sa k nim už nedostal. 

Ďalší odborníci sa vyskytovali na hraniciach. Ľudia vracajúci sa na Slovensko vzali útokom hraničnú čiaru a snažili sa dostať domov. Aké čudesné myšlienkové pochody ich k tomu viedli, keď vedeli, že sa môžu vrátiť iba s nainštalovanou aplikáciou, ktorú nemali a ktorá v tom čase ešte nefungovala, zostáva nejasné. Každopádne všetci tí uviaznuvší, ktorí za ten svet nedokázali pochopiť, prečo sa bez appky nedostanú domov, úplne presne vedeli, kde sa stala chyba, čo sa malo spraviť, kedy tú aplikáciu mali naprogramovať, kde schváliť a ako sprevádzkovať. Veď je to také strašne primitívne...

A okrem týchto nehmotných darov našli v sebe ľudia aj dar právnictva a tak sa stalo, že zrazu všetci občania tejto malej nešťastnej krajiny vedeli všetko o (ne)dodržiavaní zákonov a o tom, že v súvislosti s aktuálnou krízou bolo ich porušení zo strany vlády až tak strašne veľa, že je to dôvod nielen na jej pád, ale rovno na návrat strateného syna Róberta a celej jeho sebranky. On síce so svojou svoločou rozkradol celé Slovensko a spravil z neho mafiánsky štát, urobil to však všetko v súlade so zákonom a to je vlastne dobre. Zákony si ctiť treba.

Koronakríza nám umožnila veci doteraz nevídané. Mohli sme sa stať presne tým, čím sme sa stať chceli bez toho, aby sme sa na to museli nejako zásadne nadrieť. Odrazu sme sa vedeli vyjadrovať ku všetkému a ani jedna situácia pre nás nepredstavovala žiadny závažný problém. Všetko sme dokázali vyriešiť ľavou zadnou a pravou prednou, akurát rozum a rozvaha pri riešení absentovali. Naučili sme sa, že zvládnuť sa dá čokoľvek a nič nepredstavuje problém. Rozhodli sme sa, že my sme tí vyvolení. Len nám akosi pri tej všetkej (ne)skromnosti nedocvaklo, že my nemáme v rukách zodpovednosť a že ak má človek zodpovednosť za zdravie/životy/ekonomickú situáciu päťmiliónového národa, rozhodovanie a následné činy sú oveľa zložitejšie. Spoza klávesnice je prijímanie rozhodnutí o niekoľko levelov jednoduchšie.

Už aby bolo o rok a majstrovstvá sveta v hokeji. Päť miliónov trénerov je predsa len menej depresívna realita ako to, čo tu máme dnes. Nebude to úplne normálne, ale veď, nakoniec, čo môžeme považovať za normu v dnešnom šialenom svete...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?